Foto: z otvorených zdrojov
Psychológia ich považuje za prirodzené etapy vo vývoji páru, ktoré vznikajú v určitých obdobiach spoločného života.
Krízy vo vzťahoch nie sú náhodné hádky a nie sú znakom toho, že je okolo nás „zlý“ človek. Psychológia ich považuje za prirodzené etapy vývoja páru, vznikajúce v určitých obdobiach spoločného života. Zmena rolí, zodpovednosti, životných priorít a úrovne intimity vytvára napätie, ktorému sa nedá vyhnúť. Natalia Garina, magisterka psychológie a psychoterapeutka, v rozhovore pre RBC-Ukrajina povedala, aké krízy vznikajú v rôznych fázach vzťahu a ako ich možno prekonať bez paniky a následkov.
Podľa odborníčky práve spôsob, akým partneri prechádzajú týmito krízami, rozhoduje o tom, či sa zväzok stane zrelým – alebo sa postupne rozpadne.
1-2 roky manželstva – kríza adaptácie
Obdobie idealizácie sa končí, manželia sa stretávajú s reálnym životom, financiami, rôznymi rodinnými scenármi.
„Konflikty často vyzerajú malicherne, ale v skutočnosti ide o vytvorenie vlastných pravidiel života. Dôležité je partnera neprevychovávať, ale dohodnúť sa,“ hovorí odborník.
3-4 roky – kríza rolí a moci
Vyvstáva otázka: kto je za čo zodpovedný, čí kariéra má prednosť, ako sa prijímajú rozhodnutia. Ak sa tieto témy zamlčia, objavuje sa kontrola alebo pasívna agresia.
„Východiskom je otvorené vyjednávanie o zodpovednosti a hraniciach,“ radí terapeut.
5-6 rokov – kríza z preťaženia
Pre mnohé páry je to obdobie pôrodu alebo nahromadenej únavy. Manželia ustupujú do úzadia, intimita sa znižuje. Pár, jeho city a intimitu treba chrániť: spoločný čas nie je luxus, ale nevyhnutnosť.
7-8 rokov – kríza rutiny
Stabilita bez rozvoja vytvára pocit prázdnoty. Vzťahy potrebujú obnovu prostredníctvom nových spoločných cieľov, nie radikálnu deštrukciu.
10-12 rokov – kríza citového vyčerpania
Život prechádza do funkčného režimu. Ak sa citový kontakt nevráti, pár začne žiť ako spolužitie.
15 – 20 rokov a neskôr – kríza prehodnotenia a zmyslu
Partneri sa menia, deti vyrastajú a zväzok si vyžaduje nový formát intimity.
„Krízy samy o sebe rodinu nezničia. Ničí ju neochota uznať zmenu a znovu rokovať o dohodách. Práve schopnosť prežiť tieto etapy a vedieť sa spoločne prispôsobiť novej realite odlišuje zrelý pár od krehkého,“ zhrnula Natalia Garina.
